Nedostatok práce, alebo nedostatok schopností?

Autor: Ján Blanský | 16.5.2014 o 0:00 | (upravené 24.5.2014 o 9:44) Karma článku: 3,70 | Prečítané:  436x

Zaujímava téma pre mnoho ludí rôznych vekových skupín. Počujeme to dnes na každom rohu. Je kríza, nikde nie je žiadna práca, potrebujem peniaze...

Slovenské vysoké školy – pre niekoho slepá nádej, ako sa nestať pokladníkom v tescu, pre mnohých spôsob, ako sa vyhnúť zodpovednosti a predĺžiť si obdobie hýrenia.

Prečo si predstavujeme, že nám stačí akýsi papier z akejkoľvek vysokej školy, a ponuky na zamestnania snov sa ku nám budú hrnúť ihneď po ukončení štúdia? Zahoďme ilúzie. Úprimne mi je ľúto, kam sa slovenský vzdelávací systém dostal. Je to smutné najmä preto, že tento stav je úmyselný.

Pred dvadsiatimi rokmi z ľudí budovali nádejných a schopných jednotlivcov, čo považujem za jednu z najväčších plusov vtedajšieho systému. Prečo sa teda odvtedy systém zmenil v tak obrovskom rozsahu?

Jednoduché, to čo z nás potrebujú mať, sú nevedomí zamestnanci, ktorí budú drieť za minimálne peniaze. Dá sa teda povedať, že sme skutočne obeťami systému. Je zarážajúce kam nás spoločnosť a systém vedie. S dvoma vysokými školami postávame na úradoch práce medzi cigáňmi, ktorí nedokončili ani základnú školu. Ako sme sa sem dostali? Jednoducho. Dnes väčšina slovenských škôl pre našu budúcu kariéru neznamená nič. Výnimočnosti, exkluzivite a dôležitosti vysokoškolského vzdelania na Slovensku sme zamávali už pred mnohými rokmi. Ako sa môžem cítiť výnimočný, keď škola otvorí nábor pre 1500 ľudí, a prihlási sa 300? Ak niekedy nepochopíte logiku čohokoľvek, nasledujte peniaze.Ak teda máme záujem ísť na vysokú školu, aby sme sa dostali z drobnohľadu rodičov, organizovali a zúčastňovali sme sa bohapustých opijášov štyrikrát týždenne, je potrebné sa hlboko zamyslieť, či to vôbec nejaký benefit prinesie.

Prechádzanie zo semestra na semester vďaka minimu bodov a kreditov, memorovanie učiva, ktoré aj tak po skúške zabudneme ( či už vďaka oslavám ukončenia semestrov, alebo absolútne nijakému praktickému využívaniu toho, čo sme sa naučili).Mnohí nazývajú odchod na vysokú školu, bývanie na internáte samostatnosťou a nezávislosťou. Úbohé. Ľudia to už opakujú stále dookola dlhé roky.

Problém však nie je v tom, že by bol nedostatok práce, kríza, alebo čokoľvek iné, na čo sa dá ukázať prstom ( a pritom je to len ďalší dôvod ako sa potajomky zbaviť zodpovednosti za svoj život). Problém je v kvalifikovanosti a schopnostiach ľudí. Sťažujú sa, ale pravda je taká, že mnohí si za to môžu sami. Keby takýto človek na sebe pracoval, zlepšoval svoje schopnosti a stal sa potrebným a žiadaným, nemá problém dostať skvele platenú prácu.

Možnosti sú dve :

Môžeme čakať a nechať veci na náhodu, dúfať že sa stane zázrak a že nám niekto našu vysnenú prácu prinesie na striebornom podnose, alebo konečne dospejeme, prevezmeme zodpovednosť za seba do vlastných rúk a pochopíme, že každý si je strojcom vlastného života a že je detinské a naivné odvolávať sa na niekoho iného, alebo niečo iné. Pokiaľ sa ľudia sťažujú, že ich zdierajú a málo zarábajú, problém bude v tom, že vykonávajú primitívnu prácu, za ktorú nie je nijaký zamestnávateľ ochotný zaplatiť slušnú sumu peňazí. A vlastne ani nemusí, vždy sa totiž nájde niekto kto je ochotný vykonávať tú istú prácu za menej peňazí, aby sa mohol aspoň uživiť, poprípade dostať z nepríjemnej finančnej situácie.

Je nevyhnutné si uvedomiť, že to čo máme, situácia v ktorej sa nachádzame je odzrkadlenie našich doterajších činov. Tak isto každý dobrovoľne podpísal pracovnú zmluvu, takže keď na nabudúce budeme ukazovať prstom iným smerom ako na seba, treba si spomenúť, že na miesto, kde sme teraz, sme sa dostali vďaka našim doterajším rozhodnutiam.

Zdroj: www.janblansky.com

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?